Opština Stara Pazova, Srem, Vojvodina - zvanična stranica

Stará Pazova je administratívne stredisko obce, ktorá nesie meno podľa tejto sriemskej osady. Ona je zároveň i ekonomické, zdravotnícke, vzdelávacie a kultúrne stredisko. Leží na dopravnom uzle významných ciest a tzv. Koridore 10. Cez Starú Pazovu vedie magistrálna cesta Belehrad-Nový Sad M-22, iba 6 km je vzdialená od magistrálnej cesty M-75 a okolo 15 km od diaľnice E-75 (Belehrad-Záhreb), tu je i železničná trať, ktorá spája Európu s Východom, letiská Batajnica (vzdialené asi 15 km) a Nikola Tesla (vzdialené asi 40 km)... Osada je urbanizovaná, má charakteristiky menšieho mesta v sriemskej rovine a široké a zeleňou bohaté ulice vo väčšej časti osady.

Takmer dvadsaťtisíc obyvateľov rozličných národnosti, predovšetkým Srbov a Slovákov, využíva priaznivé podmienky mesta, ktoré je dostatočne malé aby bolo pokojné a nadostač veľké a v blízkosti veľkých miest, aby im umožnilo dinamický život.

Centrum Stara Pazova dnes

História

Pazova ako sídlisko sa prvý raz spomína v spisoch, ktoré vznikli roku 1716. Vtedy sa nachádzala v chotárnej časti Staro selo. Formované bolo počas Osmanskej ríše ( 16.-18. storočie) a Pazovu, ktorú v spisoch nachádzame pomenovanú Alt Pazoa alebo Alt Pazuha, alebo šanac Pazuha osídlili Srbi hlavne z kraja južnejšie od Savy a Dunaja a Srbi z Liky. Slováci sa nasťahovali, do tejto časti Sriemu, vtedy južnej časti Rakúsko-Uhorskej monarchie, roku 1770, a to najprv niekoľko rodín zo Selenče a potom väčší počet rodín zo stredného Slovenska, ktorí neboli rímskokatolíckeho vierovyznania, ale nového protenstantského tj. evanjelického. Príčinou ich osídlenia v Starej Pazove bola chudoba v Uhorsku, ale i Maďari katolíci, ktorý prenasledovali príslušníkov nového kresťanského vierovyznania.

Muží zväčša strážili hranicu a obrábali pôdu. Obyvateľstvo bývalo a pracovalo v rodinných družstvách a po zrušení Vojenskej hranice roku 1871 Stará Pazova sa začala rýchlejšie rozvíjať, lebo sa nachádzala na križovatke najvýznamnejšich ciest. Družstvá sa začali rozčlenovať a nové domy sa začali stavať na konci záhrad. Vtedy sa začal rýchly rozvoj remesiel a obchodníctva.

Do polovice 20. storočia, väčšina obyvateľstva v Starej Pazove boli Slováci. V iných susedných osadách to boli Srbi. Počas rokov došlo k zmene v zložení obyvateľstva, a tak v súčasnosti v Starej Pazove je okolo 15% Slovákov, ktorí ako písali mnohí pazovskí kronikári oboch národností, žijú, pracujú a tvoria v dobrých susedských a priateľských vzťahoch už 240 rokov.

Fotky: