Opština Stara Pazova, Srem, Vojvodina - zvanična stranica

Golubince sú jedna z väčších osád v obci Stará Pazova. S vyše päťtisíc obyvateľmi je jednou z väčších dedín v Srieme. Nachádza sa na okraji staropazovskej obce a obcí Pećince a Indjija, s ktorými je dedina výborné spojená regionálnymi cestami. Hlavná charakteristika Golubiniec je tipická architektúra vojvodinského mesta, v strede dediny vedľa starého parku jestvuje viac zachovaných budov: kaštieľ Šlos, pravoslávny kostol z konca 18. storočia, rímskokatolícky kostol z 19.storočia, škola... Dedina má i moderne rozvinutú infraštruktúru. V etnické zložení obyvateľstva dominujú Srbi a Chorvati a žije tu i mnoho Rómov. Hlavné hospodárske odvetvie je poľnohospodárstvo. Golubince obrátili pozornosť na seba projektom Golubince eko etno múzeum, a kvôli kaštieľu Šlos a sýpkam, ktoré sú príkladom dedinskej architektúry z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia, má sa otvoriť prvé eko-etno múzeum v Srbsku. Goubince sú označené i na mape Európského kultúrneho dedičstva.

História

Golubince sú stará dedina, ktorá datuje od roku 1572, keď ju opisovali ako dedinu s mnoho zemľankou. Roku 1717, keď bol východný Sriem oslobodený od Turkov, obyvatelia, ktorí žili v zemľankách na území pomenovanom Rupine, začali sa sídliť vedľa starej kamenej rímskej cesty, ktorá viedla od Sriemskej Mitrovice smerom ku Slankamenu a Zemunu. Golubince boli pod Rakúsko-Uhorskou nadvládov a roku 1776 boli začlenené do vojenskej hranice. Z tej doby pochádzajú najstaršie budovy v dedine, ktoré sú pod ochranou štátu. Budova miestného spoločenstva bola vystavaná roku 1770 pre potreby vojenskej hranice. Vedľa nej je budova knižnice a stará škola, ktorá bola vystavaná roku 1880 a pre svoju architektonickú krásu je pod ochranou štátu.

V strede dediny je pravoslávny kostol Vavedenje Presvete Bogorodice. Kostol bol vystavaný medzi 1731 a 1748. Druhý kostol v dedine je katolícky a zasvätený je svätému Jurijovi mučeníkovi, vybudovaný bol roku 1878.

Najznámejšia stavba v dedine je kaštieľ Šlos. Bol sídlo husárskeho pluku, ktorého úlohou bolo chrániť svoju časť vojenskej hranice. So Šlosom je spätý i vožd Karadjordje, ktorý pravdepodobne bol dočasne ubytovaný v kaštieli.

Fotky: