Dejiny Národnej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove siahajú do leta roku 1878, keď bola založená Čitáreň – najstaršia kultúrna ustanovizeň tunajších Srbov a Slovákov. Úlohou čitárne bolo uspokojiť čitateľske potreby početných obývateľov, ale aj vytváranie nových budúcich čitateľov. Onedlho bol knižný fond rozdelený do dvoch čitární – Čitárne Srbov remeselníkov a Slovenskej pospolitej čitárne. Knihy na týchto priestoroch zdieľali osud ľudu. Počas svetových vojen obidve čitárne boli zavrené. Ich činnosť po druhej svetovej vojne znovu spája Miestna knižnica so svojimi skromnými 5 000 knihami, aby z nej v roku 1962 vyrástla obecná Ústredná knižnica. Po presťahovaní do účelovej budovy v strede Starej Pazovy, a bolo to roku 1982, sa knižný fond začal rýchlejšie plniť, takže stúpal i počet čitateľov.
Knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove dnes počíta vyše 50 000 kníh, takmer 8 000 kníh je písaných v slovenskej reči. Obsluhuje vyše 2 500 čitateľov. Má významný fond príručnej literatúry, tzv. referenčnú zbierku, vyše 1 000 vzácnych encyklopédií, lexikónov, slovníkov a titulov, ktoré nestretávame ani vo väčších knižniciach. Dôkladné zbierané zbierky rozličných autorov tvoria novú zvláštnu zbierku od 2.500 kníh. Vlastenecká zbierka na jednom mieste zoskupuje diela tvorcov z našej obce, medzi ktorými sú cenné mená z literatúry a iných oblasti práce. Spolu s 8 knižníc v iných osadoch obce, Národná knižnica Dositej Obradović tvorí sieť ktorá má 120.000 kníh a vyše 6.500 čitateľov.
Ostatné knižnice v obce nie sú toľko veľké, ale ich predsa treba spomenúť. Medzi nimi sa vyčleňuje knižnica Petar Petrović Njegoš v Novej Pazove, s 35.000 kníh a vyše 2.000 registrovaných členov. V nej čitatelia môžu nájsť dennú a tyždennú tlač, veľký počet encyklopédií a literatúry, a k dispozícii majú aj jeden počítač s prístupom k internetu a môžu čítať eletronický obsah.
Knižnica Damjan Preradović je tretia po veľkosti. Damjan Preradović (1857-1929) sa narodil v Starých Bánovciach, chodil do nemeckej školy v Novej Pazove, skončil teologickú fakultu v Sriemskych Karlovciach a od roku 1882 bol farárom v Golubinciach. Zbieral Srbské ľudové poviedky po Srieme a uverejňoval ich v Letopise Matice Srbskej a bol jeden zo zakladateľov Srbskej čitárne v roku 1893. V knižnici Mimoriadných vydaní Knižnice Dositej Obradović bolo uverejnené fototypické vydanie dvoch diel Damjana Preradovića. Zárodok idei o zakladaní knižnice v Golubinciach sa prejavil v dávnom roku 1893. Vznikla z dvoch kultúrne- vzdelávacích spolkov z ktorých boli vyčlenené knihy a bola formovaná je Národná knižnica. V roku 1965 sa stála samostatnou a v roku 1977 sa integrovala s matričnou knižnicou zo Starej Pazovy v čijom zložení je aj dnes. Knižnica má detské oddelenie a oddelenie pre dospelých a počíta vyše 14.500 kníh a má okolo 350 členov. Každého roku sa usporiadajú literárne slávnosti, ktoré svojou prítomnosťou zveličujú mnohé osobnosti z oblasti kultúry, posledný raz to bol náš známy herec Petar Kralj. Knižnica bola renovovaná v roku 2002 za pomoci Miestneho spoločenstva Stará Pazova.
V Starých Bánovciach sa nachádza oddelenie Dimitrije Ruvarac. Dimitrije bol druhý z troch významných bratov Ruvarcov. Narodil sa v Starých Bánovciach (1842-1931), bol farár a historik a knihovník patriarchskej knižnice v Sriemskych Karlovciach. Zaoberal sa politickou a literárnou históriou, napísal veľký počet štúdii a rozpravou. V tejto knižnici sa nachádza 8.095 kníh, ale aj vedľa početných kníh, knižnica ledva počíta vyše 100 členov.
Nové Bánovce taktiež majú oddelenie Národnej knižnice Dositej Obradović, ktoré sa nazýva Miloš Crnjanski. On bol básnikom, poviedkarom, dramatickým spisovateľom a knižnica v Nových Bánovciach dostala meno pri príležitosti stého výročia spisovateľového narodenia. V tejto knižnici sa nachádza 5.776 kníh a počíta 210 čitateľov.
Jedno z oddelení sa nachádza v Belegiši pod názvom Dušan J. Popović (1894-1965). On bol historikom a profesorom univerzity v Belehrade. Narodil sa v Surduku, vo farárskej rodine, a zomrel v Belegiši. Zaoberal sa výskumom histórie Vojvodiny a zariaďoval Hlásnik historického spolku v Novom Sade. Hlavné diela sú mu Srbi vo Vojvodine a Srbi v Srieme. Táto knižnica počíta 4.884 kníh a má okolo 120 čitateľov.
Vo Vojke sa nachádza ešte jedne oddelenie knižnice pod názvom Vladislav Čikoš (1805-1844), ktorý bol rodom z Vojky. Spisovateľ a právnik, školený v Segedine, Kežmarku a v Budíme, bol spolupracovníkom Letopisu Matice Srbskej, písal lyrické a epické básne a v roku 1833 uverejnil román Zbog ljubovi i pomirenije ili Stroimir i Ljubisava. Táto knižnica počíta 4.867 kníh a má 160 čitateľov.
Jedné malé, ale hodné spomienky, je i oddelenie v Surduku, ktoré počíta 3.581 kníh a má ledva 70 čitateľov. Nazýva sa Miroslav Antić, po jednom z najpopulárnejších detských básnikov v srbskej literatúre. Miroslav Antić (1932-1986) bol básnikom, žurnalistom a filmovým režisérom a všetci sa dobre zoznámení s jeho zbierkami básni: Plavi čuperak, Garavi sokak, Vojvodina, Roždestvo tvoje, Leva strana sveta a iné. Súčasné meno oddelenie dostalo po básnikovej smrti v roku 1986.
Adresy a telefónne čísla
- Národná knižnica Dositej Obradović
Adresa: Stará Pazova, Námestie Zorana Djindjića bč
Telefón: 022/310-543 - Oddelenie Národnej knižnice Dositej Obradović
Adresa: Krnješevce, Ugrinovačka bč - Knižnica Damjan Preradović
Adresa: Golubince, Pazovská 1
Telefón: 022/381-908 - Knižnica Dimitrije Ruvarac
Adresa: Staré Bánovce, Pavla Šašića 31 - Knižnica Dr. Dušan J. Popović
Adresa: Belegiš, Kráľa Petra 1 - Knižnica Miloš Crnjanski
Adresa: Nové Bánovce, Školská 10 - Knižnica Miroslav Antić
Adresa: Surduk, Cára Lazara 1 - Knižnica Petar Petrović Njegoš
Adresa: Nová Pazova, Kňáza Mihaila 17
Telefón: 022/323-875 - Knižnica Vladislav Čikoš
Adresa: Vojka, Cára Dušana 1
Telefón: 022/301-395
