O Pazovi

Naselje Belegiš

Belegiš je osada, ktorá leží na pravej strane Dunaja, v obci Stará Pazova. Nachádza sa v blízkosti Belehradu (iba 36 km) a preto je jednou z najatraktívnejších víkend zón,v ktorej sa oddychuje a v poslednej dobe i presídľuje väčší počet obyvateľov nášho veľkomesta a to z túžby po miernejšom živote v malom prostredí s čarom roviny a prírody vedľa Dunaja. Osada ma o niečo viac než 3000 obyvateľov, a počet sa neustále zväčšuje.

Krása a pútavosť tejto podunajskej osady obohacuje i kvalitná infraštruktúra, cesty, pasienky, lesíky a rybárske revíry, ktoré sú medzi najznámejšími v regióne.

História

V staroveku okolie Belegiša, pravdepodobne patrilo územiu Basijany. V blízkosti dediny je objavený veľký fond pravekej a rímskej keramiky. Belegiš vznikol XVI. storočí, keď sa na pravú stranu Dunaja nasťahovalo 23 rodín. Tieto rodiny si vybudovali malý kostol od prútia, prikrytý trstinou. Roku 1731 bol vystavaný modernejší kostol. V osade už bolo 230 domov. Keďže, Dunaj niesol kopec, na ktorom stál kostol, múry kostola sa začali rútiť a prepadol do zeme. Súčasný kostol v Belegiši je tretí v poradí, od vzniku dediny. Vystavaný je roku 1927.

Počas druhej svetovej vojny, Belegiš bol partizánska základňa a 14. marca 1944 je v tejto osade založený Hlavný Národnooslobodzovací výbor Vojvodiny. V Belegiši je roku 1925 narodená Vera Miščevićová, národná hrdinka II. svetovej vojny a partizánska ošetrovateľka, ktorá zahynula roku 1944. V dedine je postavený pomník, pred základnou školou, ktorá nesie jej slávne meno.

Fotky:

Naselje Vojka

Vojka dedina má priaznivú zemepisnú polohu, lebo leží v Rovnom – rozmarínovom Srieme, vzdialená je okolo 20 km od rieky Dunaj a okolo 30 km od Savy. V dvoch smeroch má dobré spojenie s neďalekou regionálnou cestou Belehrad- Nový Sad a tretím smerom s diaľnicou Belehrad-Záhreb, čo v 21. storočí priviedlo do zjavu tranzitnej dopravy. Dedina je od hlavného mesta, Belehradu, vzdialená okolo 30 km a od Nového Sadu asi 50 km. Vyše päťtisíc obyvateľov sa vďaka plodnej pôde zaoberá poľnohospodárstvom, alebo pracuje v dedine, Starej a Novej Pazove, Belehrade a Novom Sade.

Vďaka praznivým prirodzeným a zemepisným podmienkám dedina sa solídne rozvíjala a významnejší prírastok obyvateľstva prinieslo osídľovanie v sedemdesiatych rokoch a prírodný prírastok v nasledujúcich desaťročiach. V súlade so svojou veľkosťou a zariadením, Vojka má takmer celú infraštruktúru vybavenú pre kvalitný život: školu, športové objekty s novou športovou halou, ambulanciu, dom kultúry, poštu, lovecký domo, materskú školu, športové kluby a kultúrne organizácie a združenia.

Vojačka parku v centre obce

História

V blízkosti osady Vojka nachádza sa archeologické nálezisko, a to nekropola z doby Avarov, známa ako Brdašica. Na území Vojky jestvujú i archeologické lokality z doby Rímskeho limesu, z ktorých sú niektoré skúmané a niektoré iba rekognoskované. Najvýznamnejší archeologický nález na území Vojky je brošňa z opasku hunského bojovníka, objavená archeologickým vykopávaním v šesťdesiatych rokoch. Vojka je veľmi stará osada, ktorá sa prvý raz spomína už v roku 1416. Známa bola ako dedina uprostred cesty, s množstvom veterných mlynov. V súčasnosti sa spomienka na veterné mlyny stráži v erbe dediny.

Vojka a Vojčania vynikajú ako známy hraničiari, ale i ako vinohradníci, už od doby Leopolda a Márie Terézie, monarchov Rakúsko-Uhorska, ktorí im darovali vinohrady v dnešných Čortanovcach, na svahoch Fruškej hore, ktoré dodnes vlastnia mnohé rodiny. Pravoslávny kostol Svätého Nikolaja vo Vojke, ktorý je pýchou dediny, bol vystavaný roku 1957.

Fotky:

Naselje Golubinci

Golubince sú jedna z väčších osád v obci Stará Pazova. S vyše päťtisíc obyvateľmi je jednou z väčších dedín v Srieme. Nachádza sa na okraji staropazovskej obce a obcí Pećince a Indjija, s ktorými je dedina výborné spojená regionálnymi cestami. Hlavná charakteristika Golubiniec je tipická architektúra vojvodinského mesta, v strede dediny vedľa starého parku jestvuje viac zachovaných budov: kaštieľ Šlos, pravoslávny kostol z konca 18. storočia, rímskokatolícky kostol z 19.storočia, škola... Dedina má i moderne rozvinutú infraštruktúru. V etnické zložení obyvateľstva dominujú Srbi a Chorvati a žije tu i mnoho Rómov. Hlavné hospodárske odvetvie je poľnohospodárstvo. Golubince obrátili pozornosť na seba projektom Golubince eko etno múzeum, a kvôli kaštieľu Šlos a sýpkam, ktoré sú príkladom dedinskej architektúry z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia, má sa otvoriť prvé eko-etno múzeum v Srbsku. Goubince sú označené i na mape Európského kultúrneho dedičstva.

História

Golubince sú stará dedina, ktorá datuje od roku 1572, keď ju opisovali ako dedinu s mnoho zemľankou. Roku 1717, keď bol východný Sriem oslobodený od Turkov, obyvatelia, ktorí žili v zemľankách na území pomenovanom Rupine, začali sa sídliť vedľa starej kamenej rímskej cesty, ktorá viedla od Sriemskej Mitrovice smerom ku Slankamenu a Zemunu. Golubince boli pod Rakúsko-Uhorskou nadvládov a roku 1776 boli začlenené do vojenskej hranice. Z tej doby pochádzajú najstaršie budovy v dedine, ktoré sú pod ochranou štátu. Budova miestného spoločenstva bola vystavaná roku 1770 pre potreby vojenskej hranice. Vedľa nej je budova knižnice a stará škola, ktorá bola vystavaná roku 1880 a pre svoju architektonickú krásu je pod ochranou štátu.

V strede dediny je pravoslávny kostol Vavedenje Presvete Bogorodice. Kostol bol vystavaný medzi 1731 a 1748. Druhý kostol v dedine je katolícky a zasvätený je svätému Jurijovi mučeníkovi, vybudovaný bol roku 1878.

Najznámejšia stavba v dedine je kaštieľ Šlos. Bol sídlo husárskeho pluku, ktorého úlohou bolo chrániť svoju časť vojenskej hranice. So Šlosom je spätý i vožd Karadjordje, ktorý pravdepodobne bol dočasne ubytovaný v kaštieli.

Fotky:

Naselje Krnješevci

Krnješevce sú najmenšia osada v obci Stará Pazova, majú okolo 1500 obyvateľov, v poslednej dobe sa tu nachádza jedna z najlepších priemyselných zón, a to nie len v staropazovskej obci ale i v Srbsku. Dedina sa opiera na medzinárodnú diaľnicu E-75, vedľa ktorej je na 25 km od Belehradu, formovaná priemyselná zóna , s rozlohou 580 hektárov, v ktorej sa nachádzajú niektoré najznámejšie domáce a záhraničné firmy.

Okrem významnej priemyselnej zóne, zvyšok dediny dýcha pokojom a rustikálnym duchom sriemskej osady, v ktorej sa vyše tisíc obyvateľov prevažne zaoberá poľnohospodárstvom.

História

Krnješevce sa prvý raz spomínajú v roku 1713 a údaje o tejto dedine sú veľmi zriedkavé. Počas histórie dedina mala rovnaký osud ako i osdy v okolí. Úrodná pôda a pasienky umožnili obyvateľstvu stabilný život. Hoci mála, osada je urbanistický vybavená a má poštu, samoobsluhu, školu ( iba do štvrtého ročníka), materskú školu, futbalový klub, kostol a potrebnú infraštruktúru od telefóna po vodovodnú sieť.

Fotky:

Naselje Nova Pazova

Nová Pazova je vedľa Starej Pazovy, najväčšia osada v obci. V nej žije 20 000 obyvateľov. Známa je rozvinutým hospodárstvom, presnejšie malými súkromnými remeselníckymi dielňami, ktoré sú založené už počas starej Juhoslávie, v päťdesiatych rokoch. Novopazovská priemyselná zóna je infraštruktúrne vybavená a má zaujímavú polohu, nachádza sa na ceste M22 Belehrad- Nový Sad. Vedľa nej sa tiahne železničná trať, na okraji trate smerom ku Starým a Novým Bánovciam, je diaľnica M-75. Na 75% rozlohe novopazovského územia je katasterské letisko Batajnica. V priemyselnej zóne je umiestnené okolo 70 hospodárskych objektov, ktoré zamestnávajú niekoľko tisíc pracovníkov. Veľká časť novopazovského hospodárstva je umiestnená v samej osade, kde majitelia hospodárskych subjektov, v rámci rodinných majetkov postavili hospodárske objekty. V súčsnosti jestvuje asi 1600 súkromných dielní a okolo 400 podnikov.

Hospodárska prosperita Novej Pazovy, blízkosť diaľníc a miest Belehradu a Nového Sadu spôsobili, aby osada bola atraktívna pre život a pokroková, zvlášť v kultúre a športe.

Centar Nove Pazove

História

Nová Pazova vznikla roku 1790, keď sa na pustatinu, na juh od Starej Pazovy, nasťahovalo 882 kolonistov z Nemecka, ktorý sú v súčasnosti známy ako podunajskí Švabi . Po 6. október roku 1944, keď v strachu z pomsty osloboditeľských jednotiek červenej armády a jednotiek NOV a POJ Nemci, nariadením nemeckého veliteľstva opustili Novú Pazovu, bola úhľadná pokroková osada, v ktorej bývali majetný obyvatelia, ktorí sa zaoberali roľníctvom, dobytkárstvom, vlastnili mlyny, mláťačky a iné výrobné kapacity v meste. Nemci sa presťahovali na územie Nemecka, do oblasti Baden-Wurttemberg a posledné desaťročie nadväzujú kontakty so súčasnými obyvateľmi Novej Pazovy.

Urbanisticky bola pravidelne zariadená, ulice sa pretínali pod pravým uhlom, boli široké a rovne, všetky pozemky boli rovnaké a rovnaké bolo i rozmiestnenie stavieb na pozemkoch.

Nová Pazova v súčasnom etnickom zložení vznikla po druhej svetovej vojne, nasťahovaním sa obyvateľstva z vojnou postihnutých krajov Juhoslávie, najmä z Dalmácie, Líky, Bosny a Hercegoviny a iných krajov.

Po roku 1958 Nová Pazova bola obec, zmenou sústavy miestnej samosprávy nastúpilo zväčšovanie obcí, tým Novej Pazove bol zrušený štatus obce. V súčasnosti sa v Novej Pazove čoraz viac zjavuje myšlienka o nezávislej obci a vypracovaná je i štúdia o oprávnený a formálne je v procese.

Fotky:

Naselje Novi Banovci

Nové Bánovce ležia na pravej strane rieky Dunaj, vzdialené sú 12 km, smerom proti prúdu, od Zemúna. Okolo desaťtisíc obyvateľov žije na území, ktoré má všetky charakteristiky urbánej, ale i kombinovanej dedinskej a mestskej osady. Nové Bánovce sú spojené so Starými Bánovcami, urbánou osadou Bánovce-Dunaj. Tietio osady tvoria jeden celok, ktorý má asi 15.000 obyvateľov. Nové Bánovce maju výnimočnú zemepisnú poloh, nchádzaj sa na uzel mezinárodných a regionálych ciest, a preto sú atraktívne na byvanie a podnikanie.Vedľa osady vedie diaľnica E-75, ktorá predstavuje hlavné spojenie medzi Novými Bánovcami a Belehradom, ako i spojenie medzi Novými Bánovcami a Novým Sadom (ktorý je vzdialený 60 km). Iba 3 km od osady je Batajnica a 7 km je vzdialená Stará Pazova. Cez Nové Bánovce vedie cesta, ktorá spája všetky malebné osady vedľa Dunaja, od Belehradu po Nový Sad. Taktiež, regionálnou cestou sa veľmi rýchlo dostáva na diaľnicu Belehrad-Záhreb.

História

Územie, na ktorom sa nachadzajú Nové Bánovce bolo osídlené už oddávna. V strede osady je rímske archeologické nálezisko Burgena. Nové Bánovce predstavovali osadu na križovatke kultúr Východu a Západu, do dnešného dňa sa v strede mesta nachádza dom pomenovaný Janeskina kafana (Mezulhana), ktorý sa v tureckej dobe používal ako nocľaháreň pre všetkých vojákov a obchodníkov, ktorí cestovali do Istanbulu a Viedne.

Počas druhej svetovej vojny Nové Bánovce boli oporný bod pre ustašov, ktorých bolo mnoho v tejto osade. Pred II svetovou vojnou takmer polovicu obyvateľstva tvorili Nemci (Folkdojčeri). Po vojne v osade bolo najviac obyvateľov chorvátskej národnosti, okolnosti sa zmenili, keď toto územie začali kolonizovať Srbi z Dalmácie, Bosne a ostatných krajov Juhoslávie.

Osada sa začala rýchle rozvíjať začiatkom roku 1980, keď vedľa Nových Bánoviec skrslo nové sídlisko Bánovce-Dunaj, skrátka pomenované Kablar podľa stavebného podniku Kablar z Kraljeva, ktoré stavalo obytný priestor pre zamestnancov belehradskej panvy. Prvé bytovky boli pripravené na bývanie roku 1985. Prílivom nových obyvateľov, za posledných pätnásť rokov, osada sa rozširuje veľkou rýchlosťou.

Fotky:

Naselje Stara Pazova

Stará Pazova je administratívne stredisko obce, ktorá nesie meno podľa tejto sriemskej osady. Ona je zároveň i ekonomické, zdravotnícke, vzdelávacie a kultúrne stredisko. Leží na dopravnom uzle významných ciest a tzv. Koridore 10. Cez Starú Pazovu vedie magistrálna cesta Belehrad-Nový Sad M-22, iba 6 km je vzdialená od magistrálnej cesty M-75 a okolo 15 km od diaľnice E-75 (Belehrad-Záhreb), tu je i železničná trať, ktorá spája Európu s Východom, letiská Batajnica (vzdialené asi 15 km) a Nikola Tesla (vzdialené asi 40 km)... Osada je urbanizovaná, má charakteristiky menšieho mesta v sriemskej rovine a široké a zeleňou bohaté ulice vo väčšej časti osady.

Takmer dvadsaťtisíc obyvateľov rozličných národnosti, predovšetkým Srbov a Slovákov, využíva priaznivé podmienky mesta, ktoré je dostatočne malé aby bolo pokojné a nadostač veľké a v blízkosti veľkých miest, aby im umožnilo dinamický život.

Naselje Stara PazovaCentrum Stara Pazova dnes

História

Pazova ako sídlisko sa prvý raz spomína v spisoch, ktoré vznikli roku 1716. Vtedy sa nachádzala v chotárnej časti Staro selo. Formované bolo počas Osmanskej ríše ( 16.-18. storočie) a Pazovu, ktorú v spisoch nachádzame pomenovanú Alt Pazoa alebo Alt Pazuha, alebo šanac Pazuha osídlili Srbi hlavne z kraja južnejšie od Savy a Dunaja a Srbi z Liky. Slováci sa nasťahovali, do tejto časti Sriemu, vtedy južnej časti Rakúsko-Uhorskej monarchie, roku 1770, a to najprv niekoľko rodín zo Selenče a potom väčší počet rodín zo stredného Slovenska, ktorí neboli rímskokatolíckeho vierovyznania, ale nového protenstantského tj. evanjelického. Príčinou ich osídlenia v Starej Pazove bola chudoba v Uhorsku, ale i Maďari katolíci, ktorý prenasledovali príslušníkov nového kresťanského vierovyznania.

Muží zväčša strážili hranicu a obrábali pôdu. Obyvateľstvo bývalo a pracovalo v rodinných družstvách a po zrušení Vojenskej hranice roku 1871 Stará Pazova sa začala rýchlejšie rozvíjať, lebo sa nachádzala na križovatke najvýznamnejšich ciest. Družstvá sa začali rozčlenovať a nové domy sa začali stavať na konci záhrad. Vtedy sa začal rýchly rozvoj remesiel a obchodníctva.

Do polovice 20. storočia, väčšina obyvateľstva v Starej Pazove boli Slováci. V iných susedných osadách to boli Srbi. Počas rokov došlo k zmene v zložení obyvateľstva, a tak v súčasnosti v Starej Pazove je okolo 15% Slovákov, ktorí ako písali mnohí pazovskí kronikári oboch národností, žijú, pracujú a tvoria v dobrých susedských a priateľských vzťahoch už 240 rokov.

Fotky:

Naselje Stari Banovci

Staré Bánovce sú jedna z najväčších osád v obci Stará Pazova. Osada leží na pravej strane Dunaja, na ústi fruškohorského potoka Budovara a rieky Dunaj. Päť a pol tisíc obyvateľov má pôžitok z dobrej zemepisnej polohy a neďalekých ciest, ktoré osadu spájaju s väčšími mestami. Blízkosť diaľnice E-75 predstavuje hlavné spojenie Starých Bánoviec s Belehradom a Novým Sadom. Cez osadu vedie i regionálna cesta, ktorá spája všetky malebné mestá vedľa Dunaja medzi Belehradom a Novým Sadom.Sídlo obce, Stará Pazova, je vzdialené iba 6 km. Osada je urbanizovaná, infraštruktúra je moderne vybavená. Spolu s Novými Bánovcami tvorí celok, známi ako Bánovce.

História

V grécko-rímskom staroveku sa v blízkosti Starých Banoviec nachádzali starobylé dediny Darovince a Tusa, ktoré viacej nejestvujú, ale sú podľa ních pomenované dedinské chotáre. Dedina Bánovce existuje od 16. storočia a možno i dlhšie.

Osada je na dnešnom území Starých Bánoviec formovaná prvým väčšim osídľovaním od roku 1745 po rok 1750. Boli to väčšinou rodiny zo Županského Sriemu, ktoré sa rozhodli pre hraničiarsku službu, a bolo ich i z Banáta a Báčky.

Roku 1566/1567, Turci vykonali sčítanie obyvateľstva, ktorým je vidno, že v Starých Banovciach už vtedy žili väčšinou Srbi. 1734 v dedine sa vyskytovalo 53 domov a do roku 1756 počet sa zväčšil na 211.

V druhej svetovej vojne, Staré Banovce boli okupované nacistickým Nemeckom. 158 obyvateľov bolo zabitých, 52 vyhnatých do koncentračného tábora Sajmište, 38 bolo poslatých do nútenej práce a 104 obyvateľov sa stali vojnovými zajatcami.

Fotky:

Naselje Surduk

Surduk je jedna z menšich osád v obci Stará Pazova, leží časťou na Dunajskom brehu a ďalej sa rozprestiera na rovine. Počet obyvateľov v tejto malebnej dedine je v neustálom vzraste za posledných dvadsať rokov, od 1253 obyvateľov koľko ich bolo v roku 1991, po 1589 obyvateľov v roku 2002, i dnes tento kladný trend pokračuje, lebo Surdučania, ktorých potomkovia končili školy odchádzajúc do Belehradu a Zemuna, veľkodušne ponúkli pozemky a nový domov utečencom z Bosny a Chorvátska. Podmienky pre rozvoj dediny sú v jej priaznivej polohe, vedľa Dunaja, v malebnom okolí, príjemnom dedinskom ovzduší a rozvinutom poľnohospodárstve.

V súčasnej dobe Surduk sa čoraz viac stava turistickým strediskom obce. Vhodný terén pre lov a rybolov, breh Dunaja, príjemné dedinské prostredie s kaviarňami , reštauráciami a turistickým športovo-rekreatívnym komplexom bazénov Horizont poskytujú veľké možnosti pre rozvoj tohto hospodárskeho odvetvia. Mestá Nový Sad a Belehrad sú vzdialené okolo 40 km, z čoho vyplívajú mnohé možnosti pre výlety, dovolenky a pobavenie.

História

Surduk je turecké slovo a znamená priepasť. Názov sa vzťahuje na priepasť v blízkosti Dunaja, ktorý preteká vedľa dediny. V grécko-rímskom staroveku osada bola známa ako Rittium. Formovaná bola na vyvýšenine vedľa Dunaja, a tak bol chránený od záplav. Pravoslávny kostol Svätého Oca Nikolaja v strede dediny bol vystavaný roku 1816. Koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia dedina sa rýchlo rozvíjala a v tej dobe i dostala výzor aký má i dodnes. V druhej polovici 20. storočia prišlo obdobie stagnácie, a to najmä kvôli migrácii obyvateľstva do miest. Za posledných dvatsať rokov prišlo do nového rozvoja dediny v každom ohľade.

Fotky: